JE MI TO ĽÚTO, NO TENTO BLOG UŽ VIAC NEBUDE AKTUALIZOVANÝ. PEKNÝ DEŇ :-)

Me, Myself & My...

Keď sa Piper Kaulitz vybrala hľadať Barboru...

28. srpna 2009 v 14:03 | Piper Kaulitz
Asi sa vám to už bude zdať smiešne, ale myslím, že mám už dosť rokov na to, aby som si vybrala. A ja sa len modlím, že som si vybrala to najsprávnejšie riešenie.


Už je to vyše roka, čo som stratila samú seba a je na čase vlastne zistiť, kto som. Lebo teraz som len niekým, koho všetko prestalo baviť, ktorému sa nič nechce a tak to už vážne nejde. Kedysi som chodila na hodiny klavíra, na tanečnú, chodila som von... Mala som veľa aktivít, ktoré ma vedeli potešiť, ale vzdala som sa všetkého, aby som mohla viac vysedávať doma za počítačom alebo televízorom. Von chodím raz za mesiac, nič ma nedostane od počítača. Som už z toho úplne chorá. Celé dni podráždená a keď mama potrebuje moju pomoc, musí najprv prísť hádka, aby som vstala zo stoličky a nechala internet internetom. Nemám už žiaden pohyb. Minule ma vydesilo, že sa mi na stehnách urobila menšia pomarančová koža. Mám BMI 16,1 - podváhu! Zničila som si chrbticu, mám silnú skoliózu a veľké bolesti, oči ma pália a mám ich pokyrté červenými žilkami a myslím, že je na mieste, keď sa pýtam, čo ešte príde.

Od školy nás oddeľuje skutočne už len pár dní. Preboha, veď zaraz sa to začne počítať na hodiny! Ďalší rok, vyšší stupeň = viac učenia. Vždy som bola dobrá žiačka, mala som čisté jednotky ešte v kvarte na gymnáziu, čo nie je vôbec zlé. Ale za posledný rok za zo mňa stal neskutočný lajdak. Neučila som sa vôbec nič. Nič! Na krúžok nemčiny som bola asi 2x, na francúzštinu asi 5x a na angličtinu som sa občas musela riadne dokopať. Pritom som v jazykoch veľmi dobrá a bavia ma.
Keď chcem v budúcnosti niekym byť, čo aj, samozrejme, chcem, musím makať. Tak ako makali všetky úspešné ženy, ktoré sú tam, kde sú. Nechcem už nikdy vidieť zničenú tvár mojej mamy, ktorá mi dáva všetko na svete, keď sa díva na moje vysvedčenie. Musím zo seba vytrebať všetku svoju lenivosť a nevďačnosť. Neustále chatovanie a blogovanie mi v tom, ale istotne nepomôžu. Musím začať žiť. Preto vás prosím, kočky moje, pochopte ma. Mám neskutočne rada vás i blog, i módu, ale nemôžem dovoliť, aby sa pre mňa stali dôležitejšími ako je moja mama a celkovo moja rodina, moji priatelia a hlavne, aby neprerástli cez hlavu mne. Lebo to nebude blog, ktorý mi zabezpečí vzdelanie, budúce povolenie, ktoré ma bude napĺňať, šťastné chvíle s mojimi priateľmi a ani úsmev mojej hrdej mamy.

Nedávno som sa opäť vrátila na blog, ale teraz už viem, že to bola chyba. Keby som si mohla vybrať, ostanem tu naďalej s vami, budem celé dni doma v kľude vysedávať, bez akýchkoľvek starostí a problémov, ale život nie je tom, čo chceme. Všetky sme sa tu vlastne našli v blogovaní, ale ja musím nájsť aj niečo iné, niečo zaujímavé, čo by ma napĺňalo. Skúsim hoci aj fotografovanie, kone... či dokonca karate, ktoré sa mi začína páčiť, hehe. Nerada odchádzam, ale keď si možno o niekoľko rokov, keď už budem mať za sebou vyštudovanú dobrú vysokú školu, budem žiť v Ríme, tak ako som vždy chcela, budem si môcť dovoliť posielať mojej mame luxusné, drahé kabelky, ako som jej už sľúbila a budem mať vysnívané zamestnanie, možno si spomeniem na túto chvíľu a budem vedieť, že som urobila dobre.

Prepáčte mi, že som bola taká dlhá, už len jedno veľké ĎAKUJEM, ktoré vám rozhodne patrí. Na net občas pravdaže ešte zájdem, tak sa na vás teším. Želám vám, aby sa vám darilo, ďalej veľa šťastia a ... správnych rozhodnutí v živote :-) Piper - Barbora

Mimochodom, keby ste niekedy chceli pokecať alebo sa na niečo spýtať, pokojne sa ozvite a napíšte mi na mail, najlepšie na ten na pokeci. Mám ho odvodený od nicku, teda: Retro_AHepburn@azet.sk. Budem veľmi rada :-)

http://i32.tinypic.com/2mg0b69.jpg

Live

23. srpna 2009 v 14:16 | Piper Kaulitz
Videné naživo a ja sa hneď musím pochváliť! :-) Bola som nedávno vo Viedni a veruže sa mi pošťastilo aj prejsť tou uličkou, kde sú samé butiky Haute Couture značiek. A vo výklade v jednom butiku, v ktorom ste si mohli zaobstarať nejaké kúsky od viacerých návrhárov, som zbadala i tieto topánky a super kabelku od Bottegy Venety. Poviem vám, nebyť tej ceny, tú kabelku by som si v pohode kúpila :-)

Všetko je to kaputt

17. července 2009 v 18:49 | Piper Kaulitz
No ahojte, kuriatka moje, ako sa máte? Ak sa čudujete prečo je názov taký pesimistický a ja napriek tomu začínam oslovením kuriatka a zdvorilostnou otázkou, tak je to preto, že kaputt nie som ja, ale náš byt. No a ešte moje nohy a ruky, lebo sú tak doškriabané, že plány ísť nabudúci týždeň na kúpalisko asi ešte zvážim. Ešte by ma zobrala sociálka v domnienke, že mama na mňa doma púšťa stáda kocúrov a zamyká ma s nimi do špajze. Ako vám už možno došlo, byt prerábame a je to tu celé takéé poničené, celé jadro, t.j. kúpelňa i záchod sú úplne vybrakované, steny vytrhnuté, takže na záchod môžte ísť jedine, keď vám nebude vadiť, že na vás pozerajú váš otec, ujo a dedko. A to mám ešte svoje dni!! :D Ešte šťastie, že babka býva 10 minút cesty pešo. Teraz tam asi také 2 týždne budeme bývať, kým sa celý byt nedá dokopy, pretože budeme ešte všetky izby maľovať, dávať novú podlahu a plastové okná. Viete aká sranda sa mi dnes stala? Chlapi boli smädní, tak som šla kúpiť do obchodu niečo na pitie a ja výjdem na ulicu a zrazu si uvedomím, že mám na sebe mamine staré tričko, zožmolkované teplákové kraťasy a mamine ťapky, o 2 čísla väčšie. Samozrejme, namaľovaná som nebola, vlasy vyfúkané a učesané s kvetinou som prirodzenie tiež nemala, ale už som šla tak... :D
Včera sme boli v Poľsku poobzerať sa kvôli obkladačkám, záchodu, vani a spústu iných vecí a zajtra ideme znova, už s dodávkou a všetko to aj kúpiť. Ráno sme zašli ešte na trh a do obchodného domu a ja som si kúpila celkom peknú sukňu, čierny kardigán, balerínky a plavky. Všetko za úžasnú cenu, vďaka euru. Na slovenské koruny by nás napríklad také plavky vyšli za 600 a na eurá za 430 korún. Milujem euro a jeho kurz :D Veci som si ešte nepofotila, lebo nemám času a aj tak je to už všetko odnesené do babky, no určite to odfotím neskôr. Mám aspoň sfotenú kúpelňu, ktorú sme si včera vybrali, ale v tomto zmätku nikde neviem nájsť USB kľúč... Kašlem už na to, aj tú vám sem ešte hodím a potom aj náš "nový" byt, ak vás to bude vôbec zaujímať :-) Už musím končiť, majte sa zatiaľ krásne :-*

http://i33.tinypic.com/11buf5y.png

V mužskom svete

16. července 2009 v 20:53 | Piper Kaulitz
Bena Afflecka mám strašne rada, príde mi ako jednoduchý milujúci manžel, pre ktorého je najdôležitejšia len jeho rodina a urobí pre ňu všetko. Znie to síce obyčajne, ale tento muž zarába milióny a pozerá sa naňho sakramentsky dobre, prečo by ho mali trápiť také typické ľudské hodnoty? A Matta Damona osobne veľmi nemusím, ale neškodí mi. BTW, fotky sú skvelé :-) Typickí muži, šašovia a mačovia v jednom.

http://images.fanpop.com/images/image_uploads/Ben---Matt-Damon-ben-affleck-255911_495_753.jpg

click na celý článok

Nájdi 5 rozdielov

15. července 2009 v 22:20 | Piper Kaulitz
Na viacerých vašich blogoch som si všimla názory na čoraz častejšie "nudity" vo fashion magazínoch, týka sa to najmä Vogue. Tie názory moc pozitívne neboli a ja sa s vami vo veľkej miere stotožňujem, i keď mi nevadí, keď občas modelke vidno prsia. No a čo, sme ženy, ale čo je veľa, to je veľa. A potom, heslo: Móda a nahota! Načo oblečenie? mi akosi nejde do hlavy, kedže móda je hlavne o oblečení. O peknej blúzke, krásnych šatách, skvelom strihe nohavíc či látke kabátika, nie o nahom tele. Na to sú predsa iné magazíny, Playboy a tak, ale rozdiely medzi fashion a porno časopismi sa čoraz zmenšujú. Najhoršie na tom je, že sa "nahotinky" už objavujú i v kampaniach, ktoré sú ľuďom na očiach oveľa viac. Nevravím však, že niekedy to nevyzerá dobre, mne sa to páči najmä vtedy, ak je modelka (alebo skôr model, xixi) nahý, ale prsia a aj vieme čo, má niečim zahalené :-)

Models Naked


Gisele Bundchen Naked

click na celý článok

Beyoncé - Broken Hearted Girl

15. července 2009 v 12:53 | Piper Kaulitz
Beyoncé má už zase novú pesničku a táto sa mi obzvlášť páči. Navyše som sa absolútne zamilovala do tých čiernych šiat, ktoré má na pláži. Viem, možno sa zdajú strašne jednoduché, ale 100x opakované ´v jednoduchosti je krása´ musí byť pravda. Nikdy som to tvrdenie nemala rada, nebola to vždy pravda, ale ako raz povedal ten Hitlerov kamoš: 100x opakovaná lož sa stane pravdou... Pointa? Ľúbia sa mi šaty aj pesnička :D

Objavila som zázrak :D

12. července 2009 v 12:39 | Piper Kaulitz
Pri písaní nádpisu som si dokonca kýchla, takže na tom musí byť niečo pravdivé :-) Neviem či aj vy patríte k tej nešťastnej skupine ľudí, ktorí sú strašne citliví na svoje úplne krehučké nohy. Ja ich mám totižto vždy strašne bledé, až priesvitné, dosť mi cez nich vidno žily, ľadové a alergické na všetok druh topánok. Myslím to tak, že sa mi otlačia v balerínkach a samozrejme, najmä vo vysokých podpätkoch, ale to nie tak, že sú nejaké červené alebo boľavé, ale sú posiate pľuzgierami, hrčami, zoškrabuje sa mi až koža... Ja to mám niečo strašné :D Moja mama celý život nosí podpätky a nikdy som si nevšimla, že by mala zničené nohy. O tých mojich sa to povedať nedá, mám samé pľuzgiere a preto dosť často nosím ponožky, lebo sa na to nedá dívať. A o bolesti ani nehovorím, teda keď si raz do mesta vezmem podpätky, nasledujúci týždeň chodím v botaskách, lebo by som to nevydržala. Ale už prejdime k tomu zázraku, možno ho poznáte. Je to hydratačné mlieko na chodidlá s chladivým účinkom so zeleným čajom a mätou od AVON-u, plus z tej istej kolekcie ešte osviežujúci sprej na nohy. Neviem či vy používate osviežujúce spreje na nohy, ja som si vlastne doteraz myslela, že je to somarina pre tých, ktorí majú problém len so zápachom (čo ja našťastie, musím poklopkať, nemám), ale je to vážne... jedna báseň, ako sa hovorí! :D Odporúčam, odporúčam, odporúčam... <3

http://www.avon-online.sk/avon_obrazky/Hydratacne-mlieko-na-chodidla-s-chladivym-ucinkom-so-zelenym-cajom-a-matou.jpg

http://www.avon-online.sk/avon_obrazky/Osviezujuci-sprej-na-nohy-so-zelenym-cajom-a-matou.jpg

Happy Birthday, Tom :)

3. července 2009 v 10:58 | Piper Kaulitz
Prepáčte, ale toto som si nemohla odpustiť. Jeden z mojich najobľúbenejších hercov a jeden z najväčších sympaťákov v Hollywoode dnes oslavuje 47 rokov. Tom na svoj vek vyzerá božsky, ale to on vlastne stále, hehe. Preto mu zo srdca gratulujem a želám mu, aby natočil film Posledný samuraj 2 :DD

http://images2.fanpop.com/images/photos/5400000/Tom-Cruise-tom-cruise-5456462-1300-1821.jpg

http://images2.fanpop.com/images/photos/6000000/Tom-Cruise-tom-cruise-6009324-806-1000.jpg

http://images2.fanpop.com/images/photos/4100000/Tom-Cruise-tom-cruise-4124879-1950-1633.jpg

http://images2.fanpop.com/images/photos/4100000/Tom-Cruise-People-Magazine-May-12-1997-tom-cruise-4180505-790-1055.jpghttp://images2.fanpop.com/images/photos/4100000/Tom-Cruise-Valkyrie-Rome-Premiere-tom-cruise-4180607-1950-1300.jpg

A už sme zase spolu

29. června 2009 v 15:20 | Piper Kaulitz
Po nudnom víkende sa napokon ozývam. Vrátila som sa ešte včera večer a celkom som aj mala chuť niečo sem pridať, blog mi však nejako blbol. Hlavná vec je, že už som tu, akurát som sa vrátila z rehabilitácie s tým mojím nešťastným chrbtom.
Ako som už prezradila v úvode, víkend bol nudný a úplne oničom. V spomínanej škole v prírode bolo taak hnusne! Stále som tam bola hladná a smädná, lebo na obedoch dávali takú hnusnú kvapalinu (nemôžem to nazvať pitím, lebo s pitím to nemalo nič spoločné, ono sa to totiž vôbec piť nedalo) a jesť sa tam dalo iba ráno o 8, na obed a večer o 6. Navyše to organizovala gréckokatolícka cirkev, bolo to tématické stretnutie ohľadom partnerských vzťahov. Viete, také tie reči o sexe až po svadbe, že dievča sa nemá nijako predávať, nosiť vyzývavé oblečenie, chlapci nemajú zneužívať dievčatá a tak. Často sme sa tam modlili a boli aj bohoslužby, ale niektoré kázne a prednášky boli celkom fajn a započúvala som sa. Ale ináč tam boli celkom fajn ľudia a na izbe sme sa s kamoškami riadne vyšalili. Najmä hneď v prvý deň, keď sme tú ubytovňu ešte vôbec nepoznali a tak, keď večer hrali vilomeniny :D ťažko sa nám hľadali veci. Bolo to vážne ťažké, všade bola tma, nemali sme poriadne ani šajnu, kde sme a museli sme byť strašne potichu, lebo bolo dávno po večierke. Nedá sa mi však nepochváliť, že sme všetky veci našli, vrátane figúrky z nejakej hry xDD Zvyšok pobytu som strávila modlitbami, prednáškami, spievaním náboženských pesničiek a spanííím. Hrozne sa mi tam chcelo spať a vlastne aj teraz. Idem však ešte niečo pridať a popozerať Miami Ink :-) Majte sa zatiaľ kráásne :))

Zbohom

26. června 2009 v 9:37 | Piper Kaulitz
Ahojte, ako sa máte? Chcem len oznámiť, že idem na víkend preč, lebo idem do školy v prírode. Logicky sem nebude ani nič pribúdať, takže ma vôbec nečakajte :-) Vrátim sa pravdepodobne až v nedeľu večer a na blogu sa objavím v pondelok. Tak majte sa tu pekne a dávajte si na seba pozor :-)

Určite ste už počuli, že zomrel Michael Jackson. A kedže to bola taká veľká legenda ako len mohla byť, dáme si nejakú jeho pesničku. Odpočívaj v pokoji, Mike.


Me, my hair and lady Hepburn

19. června 2009 v 16:44 | Piper Kaulitz
Keď som sľúbila (i keď sa to tak vezme, v podstate som nesľúbila nič), tak svoje slová plním a dávam sem fotku tých mojich nových vlasov. Nič extra to nie je, presne ako som vravela, ale pre mňa to zmena je, kedže som nikdy ofinu nemala. No a ešte snáď toľko, že si nevšímajte moju tvár, nie som žiadna modelka zo žurnálu vystrihnutá, ale to už je jedno. Preto som aj kašľala na to a fotila sa tam, kde vždy, teda oproti balkónu, lebo notebook sa mi na opačnú stranu presúvať nechcelo. Koniec koncov, fotila som sa pre vlasy, nie pre môj hnusný ksicht, ktorý máte teraz vďaka svetlu taký zasvietený :D A akurát som mala na sebe to tričko s Audrey, ktoré som spomínala kedysi dávnejšie :-)

Už to nie sú tie staršie, o ktorých som vravela, rýchlo som sa sfotila cez webku znova, už s normálnymi vlasmi a nie tým odfarbeným melírom :D

Odvážne sufražetky

19. června 2009 v 14:16 | Piper Kaulitz
V poslednú dobu ma zaujímajú práva žien, i keď väčšina z vás nad tým asi len zagúli očami, ale podľa mňa to vôbec nie je až taká sprostosť. Uvedomujete si, že keby niet tých protestov, hladoviek a mnoho iných vecí, na ktoré sa odhodlali veľmi odvážne ženy z našej minulosti, možno by doteraz obe pohlavie neboli zrovnoprávnené? I v samotných Čarodejniciach boli tejto veci venované 2 epizódy, keď sestry zmenili minulosť a zomrela jedna bojovníčka za práva žien, a tým pádom zmenili aj prítomnosť. Sestry sa ocitli vo svete, keď sa ženy nemohli na ulici rozprávať, lebo by boli zbičované, museli nosiť predpísané oblečenie a nemohli mať prácu, iba sa celý deň starať doma o deti. Hoci to už dnes nie je také okaté, za jediné povolanie, v ktorom ženy zarábajú viac ako muži sa považuje modeling. Žena na tom istom poste zarába menej ako chlap. Preto sa niet, čo čudovať, keď slavni maliari, spisovatelia, myslitelia, objavitelia ... boli stále len muži, pretože v tej dobe sa ženám vydobiť si svoje práve nepodarilo. To všetko sa však zmenilo príchodom sufražetiek :-) Ženy v prvej polovici 19. storočia mohli už navštevovať univerzity či zakladať si svoje vlastné spolky, volebné právo však len tak rýchlo nedostali.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/87/Feminist_Suffrage_Parade_in_New_York_City%2C_1912.jpeg

"Nemôžem hlasovať, tak so mnou nerátajte ani pri sčítaní ľudu. Neexistujem!" odbila v roku 1911 sčítacieho komisára Emmeline Pankhurstová, dáma, ktorá stála na čele anglických sufražetiek. Hnutie sa vo Veľkej Británii presadzovalo najsilnejšie a prívrženkyne Punkhurstovej sa nevyhli ani podpáľactvu, rozbíjaniu okien na verejných budovách či napádaniu členov vlády.
Emmeline sa zmenil život v štrnástich rokoch, keď ju mama po prvýkrát zobrala na stretnutie sufražetiek. "Najviac ma oslovila emotívna reč slečny Beckerovej, vydavateľky ženského časopisu. Najmä vďaka nej som z mítingu odchádzala ako zástankyňa volebného práva pre ženy,"spomína vo svojich pamätiach.
Od roku 1889 rozvíjala svoje aktivity v Ženskej lige za volebné právo, ktorú založila. Organizovala verejné zhromaždenia a získavala čoraz väčšiu podporu. Po deviatich rokoch však musela verejnú činnosť prerušiť. Náhle totiž zomrel jej manžel. Emmeline sa to dozvedela z novín, keď sa vlakom vracala domov z jedného zhromaždenia. Smrť ju však pripravila nielen o milovaného muža, ale aj o zdroj fi nancií, ktoré do rodinného rozpočtu plynuli práve z jeho aktivít. Musela sa teda zamestnať a podarilo sa jej získať miesto matrikárky. Vďaka tejto práci ešte viac prenikla do problematiky, ktorej sa venovala. Často sa totiž pri nej stretávala s týranými a so zneužívanými ženami či s tými, čo sa vracali z väzenia. Medzitým sa hnutie za ženské volebné práva stalo priam masovým, počet jej členiek sa odhadoval na 200 tisíc.
V roku 1908 Emmeline zatkli a ocitla sa pred súdom, kde preukázala svoje brilantné rečnícke schopnosti: ,,Nie sme tu preto, že sme zákony porušili, ale preto, aby sme ich zmenili." Jej sestra Mary však také šťastie nemala a keď ju prepustili z väzenia, kde držala hladovku, zomrela. Najstaršia Emmelina dcéra Christabel utiekla pred väzením na veľmi dlhý čas do Francúzska.

http://static.guim.co.uk/Guardian/news/gallery/2008/feb/06/1/GD6133643@circa-1911--British-s-4868.jpg

Koniec 1. svetovej vojny priniesol aj koniec boja sufražetiek za volebné právo, ktoré napokon v roku 1918 od britskej vlády dostali. Týkalo sa síce iba žien nad 30 rokov, no v tej dobe to bol už tiež obrovský pokrok. O desaťročie neskôr, v roku 1928 prijal britský parlament nový zákon, ktorým priznal ženám všeobecné volebné právo. Emmeline na to o 3 mesiace zomrela, chudobná a bez prostriedkov.

http://www.claseshistoria.com/movimientossociales/imagenes/%2Bdavison1913.jpg
Roku 1913 britská sufražetka Emily Davisonová sa hodila pod vedúceho koňa na dostihoch a zahynula. Svojím protestom upútala pozornosť verejnosti na kampaň Hlasovacie právo pre ženy.


Už zase ... nič

17. června 2009 v 20:39 | Piper Kaulitz
Už vám s tým večným fňukaním musím liezť na nervy, ale dnešný deň si veruže nezapamätám do konca života. Prečo? No čo ja viem, v obchode som nestretla Angelinu a Brada, nevyhrala som milión €, nekúpila som si nič od Versaceho a ešte by sa takto dalo do nekonečna pokračovať, lebo sa dnes vlastne nič nestalo. Každý deň je jedna veľká, hnusná rutina, ktorú však oproti brannému ešte dokážem vydržať. O svalovke nôh vám tu písať ódy nebudem a ani o tom, že tristokilometrová túra bola málo, tak som ešte musela ráno nestíhať a do školy utekať! :D Hej, dobre počujete, veľmi nepríjemná záležitosť... No ale nakoniec som to prežila, lenže potom som musela ísť ešte na angličtinu. Učiteľka je riadne číslo, tie jej reči by ste mali niekedy počuť. Dôkazom toho je fakt, že sme sa dostali dokonca až k Johnovi Lennonovi, pri ktorom musela okomentovať chúďatko Yoko Ono aká je len škaredá - preškaredá. Alebo, že Egypťania sú nenormálni úchylaci a keď bola minulý rok v Egypte lepil sa na ňu nejaký osemnásťročný egyptský harant, ktorého stále odháňala slovami ´choď už doprdele´. Jej vek? Tuším bude mať pomaly 50 :D Ale aspoň som sa celkom nasmiala a smiať sa treba. Keď sa tak zamyslím, bolo to jediná pekná vec, ktorá sa mi dnes udiala.
Tou menej peknou je zas to, že som sem čoraz menej, ale blížia sa prázdniny, je jasné, že sa to zlepší. A prepáčte, že som vás otravovala takým zbytočným článkom o mojom nudnom dni. Čo sa týka článku, jediná pekná vec a plus na tom, že ho píšem je podľa mňa super fotka s Cocou Rocha ;)

Bože, ešte dačo som chcela. Narazila som na blog o mužských modeloch z roku 1980 až 1995. Ako ja rada hovorím, celkom pekná podívaná, hehe. Tak klikajte sem.

http://i40.tinypic.com/2dv5ytl.jpg

Where are flowers in Japan, there is calm

16. června 2009 v 20:09 | Piper Kaulitz
In my opinion. Japonsko je neuveriteľne úchvatné, nikomu sa tuším nepodarí, obsiahnuť jeho magickosť a osobitosť nejakými slovami. Pre mňa predstavuje taký pokoj (odmyslime si Tokio, lebo Japonsko to nie je len jeho hlavné mesto), najmä tie typické japonské parky s ružovými stromami (nie sú niektoré z nich čerešne??). Môj najobľúbenejší film je asi Posledný samuraj, lebo takto nahliadnuť do japonskej histórie, je majstrovské dielo. Milujem tú časť, keď sú Algren s Katsumotom v jednej z tých záhrad, kde je milión ružových kvetov a Katsumoto povie: Dokonalý kvet je vzácna vec. Mohol by stráviť celý život jeho hľadaním a nebol by to premárnený život.
Za posledný rok sa ku mne dostalo toľko stresu, toľkokrát som nemohla od strachu spávať, zo značnej časti kvôli škole, že už naozaj potrebujem oddych. A ideálny pokoj pre mňa vyzerá presne takto. História od samurajov po robotov, ktorí vám urobia raňajky, japonské kvety, gejše, zvyky a tradície, ľudské hodnoty či bushido, život v každom nadychnutí. To je Japonsko, ako ho vidím ja.

Mimochodom, pustite si túto pesničku, je krásna, hoci neviem aký ma priamy súvis s Japonskom, ale to je predsa jedno.


http://www.teacherinjapan.org/2676941720058182077tmOlJi_fs.jpg

Cherry blossoms are in full bloom at Ueno Park on April 3, 2009 in Tokyo, Japan. Flower viewing or

People walk under fully-bloomed cherry blossoms at Ueno Park on April 3, 2009 in Tokyo, Japan. Flower viewing or

http://www.ija.ie/uploads/images/Fuji,_Japan_-_Cherry_Blossoms_and_Mount.jpg

Prečo, čo a čo nové

12. června 2009 v 13:15 | Piper Kaulitz
Ozývam sa po 2 dňoch, teda aspoň si myslím, že to boli 2 dni. Lenže som nemala na výber a musela sa učiť, i keď mi to veľmi nepomohlo, pretože známky som si neopravila. Mám už len týždeň a neviem, čo mám robiť, tak strašne sa bojím. Hrozia mi dve 3, čo je katastrofa nielen pre mňa, ale aj pre mamu. Chápete, ja vždy čistá jednotkárka a odrazu dve 3? Dala mi to dosť jasne najavo a zažila som jeden ODPORNÝ výstup. Plakala aj ona, aj ja, poriadne ma vyfackala a že ona tie trojky prežije, ale ja nie a moje prázdniny budú peklo. To je naozaj povzbudenie, ale nie k dosiahnutiu lepšieho výsledku, ale skôr k myšlienkám na samovraždu. A tých je v poslednú dobu v mojom živote viac než dosť.


Často čítam na blogoch, že ste z malého mesta, kde nič nie je a potom si prečítam, že ste boli v tom a v tom obchode, o ktorom môžem ja len snívať. Viete čo nám včera v meste otvorili?? Prvé a jediné TESCO! xD Tak kočky, a potom nadávajte, že z akej ste "dediny", hoci ste z mesta :D Ale skočili sme sa tam s mamou a bratom pozrieť (včera nám to s mamou šlo) a bolo to celkom fajn, bol tam taký ruch, kedže to bol prvý deň otvorenia a ja ruch milujem. Kopec známych, pekná kaviarnička a slušný butik (hneď ako ste vošli, pred vami na stene visel veľký obrázok Eiffelovky), kde som si kúpila celkom zaujímavé, zebrované legíny. Sú to skôr také elasťáky a sama predavačka tvrdila, že to môže byť aj aj. Prvýkrát sa mi veľmi nepáčili, zas úplne moja šálka kávy to nebola, ale keď som si k nim obula balerínky, hneď som názor zmenila. Potom môžem hodiť fotku :-)


No a čo mám ešte nové? Vlasy xD Som ostrihaná a prefarbená, a možno hodím fotku aj seba, že ako vyzerám. Mojej neskutočne odrastenej farbe (už to bolo vážne fuj) som sa zbavila až včera, fotky sú ešte z minulého týždňa, tak sem dám (možno) aspoň tie. Stále si nie som istá, že či je to ten typ účesu, ktorý sa ku mne hodí. A pravdupovediac sa mi ani veľmi nepáči. Už ho má každý debil :D

Končím už, som hladná ako vlk, idem sa najesť :D:D

Moja pochúťka xD

6. června 2009 v 21:40 | Piper Kaulitz
Musíte si povedať, že mi haraší, čo je vlastne celkom možné, ale ja vám musím odporúčiť túto lakocinku :D V poslednej dobe som si hrozne, hrozne, hrozne zamilovala marhuľovú Activiu :D A to ja nie som nejako na jogurty, ale na tento nedám dopustiť, hehe. Vážne vám ju odporúčam, určite vám bude chutiť tak ako mne :-) No len toľko som chcela... xDxD

Activia ochutená - marhuľa

Svetový deň životného prostredia

5. června 2009 v 17:32 | Piper Kaulitz
Dnes je Svetový deň životného prostredia, ku ktorému bol natočený i dokument s názvom Home. Možno ste už o ňom počuli, možno nie, no nech je to už ktorákoľvek možnosť, rozhodne stojí za to spomenúť ho. Toto veľkolepé dvojhodinové dielo Yanna Arthura Bertranda a Luca Bessona si môžme pozrieť i my, rovnako ako obyvatelia všetkých krajín sveta. Preto zapínajte Markízu dnes v noci o 23:55. No a o čo vlastne ide? Film je v podstate dokument, ktorý prináša náhľad do 50 krajín našej planéty, na všetky fantastické "diela a divy" prírody. Cieľom celého projektu je pripomenúť ľuďom, čo všetko máme a zároveň o čo prichádzame svojím nezmyselným ničením životného prostredia. No nie je to úchvatné? Taký krásny projekt, ja si to snáď i nahrajem ;P
Viac o Domove si môžte prečítať sem, kde je zároveň i dvojminútová upútavka na film.

Z filmu Home

Podpätky vs. balerínky

5. června 2009 v 14:50 | Piper Kaulitz

V poslednú dobu riešim jednu dilemu :D Neviem sa rozhodnúť či mám začať s balerínkami alebo ostať pri podpätkoch, pre ktoré som za posledný rok vyradila temer všetku ostatnú obuv. Opäť sa mi však začínajú páčiť balerínky, sú bez pochyby pohodlnejšie a pôsobia tak nevinne. Nepáčia sa mi však tie farebné, s mašľou, bodkami ... Mám jedny (len!), ktorú sú také čierne, lakované, jednoducho nič dievčenské, ale poriadné elegantné balerínky. Sranda je, že majú na spone vyryté logo značky Fendi, hehe.
Balerínky perfektne pasujú k úzkym, 3/4 nohaviciam, ktoré by som si dala veľmi rada ušiť. Ináč balerínky a 3/4 úzke nohavice. Nič vám to nehovorí? To je jasný štýl Audrey Hepburn, ktorá na tento poklad prišla už v 50. rokoch.
Uznávam však, že k sukni sa jednoznačne hodia viac podpätky, ale ako som si práve prečítala jeden názor na nejakom fóre, v podpätkoch dievča vyzerá ako na love. A takto ja veruže vyzerať nechcem, teda aspoň nie vždy... :D No a ak som sa už minule rozhodla pre ten classy štýl, asi dám prednosť balerínkam ;)

large product imagelarge product image
http://www.mytheresa.com/shop/files/detailed_images/820_5120_005.jpg

Ich weiss unsterblich sind wir nicht

4. června 2009 v 11:55 | Piper Kaulitz
Že ani ja nie som nejaká silná nátura, ako som si myslela, som si uvedomila až dneska. Bola som s mamou na kožnom v nemocnici, v ktorej majú X miliónov výťahov a kedže moja mama si raz dávnejšie musela vybrať práve ten, čo sa zasekol, dnes sme šli peši. Viete si predstaviť moju reakciu, keď som počula číslo 5 a hneď za tým aj slovo poschodie :D A to som mala 10 centimetrové podpätky, ale kuš, tak som si na ne zvykla, že to nebol vlastne problém. Keď som sa už tešila, že sme hore, lebo som už aj tak nevládala, veľká zelená 3 na stene ma odrovnala :D Prisahám, že to už bolo piate poschodie, muselo! xD No ale napokon som to zvládla, bla bla bla ... Viete čo je sranda? Doktorka mi predpísala antikoncepciu, vraj pleť mám nekvalitnú kvôli mojej nepravidelnej menštruácii a bolo. Aspoň sa volá tak módne, že Chloe xD Navyše som musela podpisovať papiere, ktorými som sa zaručila, že počas liečby neotehotniem :D Oooch, aká škoda, zmarili mi plány, na 100% som sa chystala otehotnieť :D
No a potom mi brali krv, čo ma nejako nestresovalo, odberov sa nebojím, chodím na ne zvyčajne sama, ale tentokrát to bolo celkom iné. Tá blbá sestrička (fakt bola blbá, s mamou sme sa pošepky zhodli, že je riadne krepy xD) do tej ihly furt taaak drkala, že som to nemohla vydržať. Keď už bolo po tom, chvíľku som ešte vydržala stáť na vlastných nohách a potom som si uvedomila, že vidím strašne rozmazane, až som úplne začala padať. Len som cítila ako ma sestrička s doktorkou rýchlo nesú na lehátko a videla ich ako nado mnou stoja a počula mamine panikárenie. A počula som veruže hrozne, akoby som bola ponorená do vody a nikdy v živote som sa necítila taká slabá a nebolo mi tak zle. Celý čas som len myslela na to, nech to okamžite prestane, že to už viac dlhšie nevydržím. Ale vydržala som, veď som veľká dievka xDxD Len som si akurát uvedomila, že ani ja nie som nič "extra", i keď nikdy nevraciam, nebýva mi vôbec zle, nikdy som nebola chorľavá, strach z krvi nemám... xD Napriek tomu všetkému, nesmrteľná nie som, snáď len unavená. Áno, strašne, strašne unavená.

Už iba mesiac a aj ja si budem pokojne užívať leto ležiac v tráve :-) My všetci, lebo si to zaslúžime po takom ťažkom školskom roku, ako býva vždy...

Spoznali by ste celkom vpravo Audrey?? :))

Mimochodom názov článku je vlastne kúsok z textu pesničky Wenn nichts mehr geht od Tokio Hotel. Znamená to: Viem, že nie sme nesmrteľní. No a vlastne ... dám sem rovno aj tú pesničku, podľa mňa je to prekrásna pesnička s prekrásnym textom. Rozhodne si pustite, hoci aj keď nie ste fans TH, ľutovať nebudete xD

It´s so hard to be fresh

31. května 2009 v 14:35 | Piper Kaulitz
Zas vám idem písať tie neskutočné blbosti, že sem dnes už nič nedám. Asi sa pýtate, že načo vám to sem vôbec píšem, ale ja zvyknem pridávať články každý deň a preto to mám radšej takto, keď vám to i poviem. Nechce sa mi ani dýchať, taká som znudená a unavená, nie to ešte pridávať niečo na blog. Som si istá, že vy ste na tom dosť podobne, rovnako ako asi moje všetky kamošky. Počasie nás dostalo :D Tak, tak ... No dobre, ja si idem nájsť nejakú záživnú robotu, nech úplne nezhnijem. Aj vy máte občas ten pocit, že hnijete?:D Ja hej, najmä ak celý víkend nepozriem ani len z okna, od rána do večera sedím schúlená v kresle v pyžame až ma z toho bolí zadok. Plus si ešte neumyjem ani zuby a vtedy si už fakt hovorím, že som zdochlina =D Ale po tých ťažkých týždňoch v škole moja otázka znie: Ako môžem mať chuť niekam vôbec cez víkend chodiť? :D Okej, okej, nerozpitvávam to, idem sa trošku poučiť taliančinu xP Ciao

 
 

Reklama