JE MI TO ĽÚTO, NO TENTO BLOG UŽ VIAC NEBUDE AKTUALIZOVANÝ. PEKNÝ DEŇ :-)

Odvážne sufražetky

19. června 2009 v 14:16 | Piper Kaulitz |  Me, Myself & My...
V poslednú dobu ma zaujímajú práva žien, i keď väčšina z vás nad tým asi len zagúli očami, ale podľa mňa to vôbec nie je až taká sprostosť. Uvedomujete si, že keby niet tých protestov, hladoviek a mnoho iných vecí, na ktoré sa odhodlali veľmi odvážne ženy z našej minulosti, možno by doteraz obe pohlavie neboli zrovnoprávnené? I v samotných Čarodejniciach boli tejto veci venované 2 epizódy, keď sestry zmenili minulosť a zomrela jedna bojovníčka za práva žien, a tým pádom zmenili aj prítomnosť. Sestry sa ocitli vo svete, keď sa ženy nemohli na ulici rozprávať, lebo by boli zbičované, museli nosiť predpísané oblečenie a nemohli mať prácu, iba sa celý deň starať doma o deti. Hoci to už dnes nie je také okaté, za jediné povolanie, v ktorom ženy zarábajú viac ako muži sa považuje modeling. Žena na tom istom poste zarába menej ako chlap. Preto sa niet, čo čudovať, keď slavni maliari, spisovatelia, myslitelia, objavitelia ... boli stále len muži, pretože v tej dobe sa ženám vydobiť si svoje práve nepodarilo. To všetko sa však zmenilo príchodom sufražetiek :-) Ženy v prvej polovici 19. storočia mohli už navštevovať univerzity či zakladať si svoje vlastné spolky, volebné právo však len tak rýchlo nedostali.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/87/Feminist_Suffrage_Parade_in_New_York_City%2C_1912.jpeg

"Nemôžem hlasovať, tak so mnou nerátajte ani pri sčítaní ľudu. Neexistujem!" odbila v roku 1911 sčítacieho komisára Emmeline Pankhurstová, dáma, ktorá stála na čele anglických sufražetiek. Hnutie sa vo Veľkej Británii presadzovalo najsilnejšie a prívrženkyne Punkhurstovej sa nevyhli ani podpáľactvu, rozbíjaniu okien na verejných budovách či napádaniu členov vlády.
Emmeline sa zmenil život v štrnástich rokoch, keď ju mama po prvýkrát zobrala na stretnutie sufražetiek. "Najviac ma oslovila emotívna reč slečny Beckerovej, vydavateľky ženského časopisu. Najmä vďaka nej som z mítingu odchádzala ako zástankyňa volebného práva pre ženy,"spomína vo svojich pamätiach.
Od roku 1889 rozvíjala svoje aktivity v Ženskej lige za volebné právo, ktorú založila. Organizovala verejné zhromaždenia a získavala čoraz väčšiu podporu. Po deviatich rokoch však musela verejnú činnosť prerušiť. Náhle totiž zomrel jej manžel. Emmeline sa to dozvedela z novín, keď sa vlakom vracala domov z jedného zhromaždenia. Smrť ju však pripravila nielen o milovaného muža, ale aj o zdroj fi nancií, ktoré do rodinného rozpočtu plynuli práve z jeho aktivít. Musela sa teda zamestnať a podarilo sa jej získať miesto matrikárky. Vďaka tejto práci ešte viac prenikla do problematiky, ktorej sa venovala. Často sa totiž pri nej stretávala s týranými a so zneužívanými ženami či s tými, čo sa vracali z väzenia. Medzitým sa hnutie za ženské volebné práva stalo priam masovým, počet jej členiek sa odhadoval na 200 tisíc.
V roku 1908 Emmeline zatkli a ocitla sa pred súdom, kde preukázala svoje brilantné rečnícke schopnosti: ,,Nie sme tu preto, že sme zákony porušili, ale preto, aby sme ich zmenili." Jej sestra Mary však také šťastie nemala a keď ju prepustili z väzenia, kde držala hladovku, zomrela. Najstaršia Emmelina dcéra Christabel utiekla pred väzením na veľmi dlhý čas do Francúzska.

http://static.guim.co.uk/Guardian/news/gallery/2008/feb/06/1/GD6133643@circa-1911--British-s-4868.jpg

Koniec 1. svetovej vojny priniesol aj koniec boja sufražetiek za volebné právo, ktoré napokon v roku 1918 od britskej vlády dostali. Týkalo sa síce iba žien nad 30 rokov, no v tej dobe to bol už tiež obrovský pokrok. O desaťročie neskôr, v roku 1928 prijal britský parlament nový zákon, ktorým priznal ženám všeobecné volebné právo. Emmeline na to o 3 mesiace zomrela, chudobná a bez prostriedkov.

http://www.claseshistoria.com/movimientossociales/imagenes/%2Bdavison1913.jpg
Roku 1913 britská sufražetka Emily Davisonová sa hodila pod vedúceho koňa na dostihoch a zahynula. Svojím protestom upútala pozornosť verejnosti na kampaň Hlasovacie právo pre ženy.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 BetQa BetQa | Web | 19. června 2009 v 15:09 | Reagovat

dalo by sa povedať, že aj napriek všetkému dokázala veľa! a aj teraz v niektorých krajinách nemajú ženy toľko práv ako muži... :( a myslím, že niekedy sa to prejavuje, tak ako si vravela aj v zamestnaní.

2 Foly D. Sante Foly D. Sante | Web | 19. června 2009 v 15:34 | Reagovat

ja obdivujem tie zeny:)

3 Lively Lively | Web | 19. června 2009 v 21:22 | Reagovat

už som o sufražetkách čítala a zaujali ma..pretože kto v tejto dobe za niečo poriadne bojuje???a tieto ženy mali odvahu aj zomrieť za také niečo,pre nás už teraz bežné,ako volebné právo...Tie ženy museli byť strašne silné a odvážne.

4 miracle miracle | Web | 19. června 2009 v 23:23 | Reagovat

videla jsem nejaky film, je to sila, co musely vsechno podstoupit

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama